po stopách siedmich divov sveta
Rhodský kolos
Rodoský kolos bola Héliova socha na ostrove Rodos, v prístave Lindos, ktorú dal v rokoch 304 pred Kr. až 292 pred Kr. postaviť Cháres z Lindu, žiak slávneho gréckeho sochára Lysippa. Sochu postavili na počesť boha Slnka Helia - ochrancu ostrova, ako výraz vďaky za jeho pomoc pri obrane mesta. Do roku 2007 socha patrila medzi sedem divov sveta. Pred svojím zničením bola vysoká tridsaťdva až tridsaťsedem metrov, a tým sa stala najvyššou stavbou starovekého sveta.
Podľa záznamov gréckeho filozofa Straba spotrebovali pri stavbe sochy 500 talentov medi a 300 talentov železa, čo je v dnešných mierach asi trinásť ton medi a sedem a pol tony železa. Veľkú časť z použitého železa a bronzu mali zo zbraní, ktoré tam nechala Demetriova armáda. Viaceré historické zdroje opisujú postup stavby kolosa - sochári najprv postavili nohy z vápenca a potom vyhotovili železnú konštrukciu, na ktorú postupne pridávali medené pláty, ktoré stavitelia formovali ako kožu. Vnútro sochy, ktorá stála na pätnásť metrov vysokom bielom mramorovom podstavci blízko prístavu Lindos (Mandraki), bolo vypĺňané kamennými blokmi. Horné časti sochy postavili s pomocou hlinenej rampy, ktorú vyrobili robotníci tak, že po stranách sochy hromadili obrovské množstvá hliny, na ktoré potom pomaly vystupovali, a tak sa dostali až k horným častiam sochy (takýto spôsob stavby sa používal aj v starovekom Egypte, kde obklopovali jednotlivé časti stĺpov pri ich stavbe pieskom, čím si zvyšovali úroveň pôdorysu). Pomocou nej mohli vyhotoviť železnú konštrukciu celej sochy. Po dokončení stavby bola zemina opäť odstránená.
Niektoré zdroje uvádzajú, že socha mala rozkročené nohy, z ktorých každá stála na jednom mramorovom podstavci, a lode plávajúce do prístavu, plávali popod ňu. To je však málo pravdepodobné, lebo na to socha nemala potrebnú výšku. Pravdepodobnejšia je preto verzia, že socha mala nohy pri sebe a stála pri vstupe do prístavu alebo na kraji mesta a bola obrátená tvárou k prístavu, smerom k moru. Niektoré zdroje uvádzajú, že slúžila ako maják. Rodoský kolos bol dostavaný po dvanástich rokoch, teda v roku 292 pred Kr. a bol vysoký asi 37 metrov. Podľa toho postavili približne za jeden rok asi tri metre sochy. Rímsky spisovateľ Plínius Starší poznamenal, že len málo ľudí dokázalo obopnúť padnutý palec a že každý z jeho prstov bol väčší ako väčšina sôch v tom období. Tento opis len dokazuje, že Rodoský kolos bola skutočne impozantná stavba.
Dvetisíc rokov si udržiaval Rhodský kolos povesť najväčšej sochy sveta. Až roku 1886 ho prevýšila newyorská socha Slobody. A to o jedenásť metrov. Aj keď obidve tieto sochy sú z medi a železa, aj keď obidve mali byť symbolom a majákom, predsa je medzi nimi rozdiel. Rhodos si postavil svoju kolosálnu sochu sám, pretože bol nielen bohatou, ale aj všestranne vyspelou kultúrnou krajinou a vlasťou neprehľadného množstva vynikajúcich umelcov. Spojené štáty dostali svoju kolosálnu Liberty Statue ako dar od Francúzska.
Podľa záznamov gréckeho filozofa Straba spotrebovali pri stavbe sochy 500 talentov medi a 300 talentov železa, čo je v dnešných mierach asi trinásť ton medi a sedem a pol tony železa. Veľkú časť z použitého železa a bronzu mali zo zbraní, ktoré tam nechala Demetriova armáda. Viaceré historické zdroje opisujú postup stavby kolosa - sochári najprv postavili nohy z vápenca a potom vyhotovili železnú konštrukciu, na ktorú postupne pridávali medené pláty, ktoré stavitelia formovali ako kožu. Vnútro sochy, ktorá stála na pätnásť metrov vysokom bielom mramorovom podstavci blízko prístavu Lindos (Mandraki), bolo vypĺňané kamennými blokmi. Horné časti sochy postavili s pomocou hlinenej rampy, ktorú vyrobili robotníci tak, že po stranách sochy hromadili obrovské množstvá hliny, na ktoré potom pomaly vystupovali, a tak sa dostali až k horným častiam sochy (takýto spôsob stavby sa používal aj v starovekom Egypte, kde obklopovali jednotlivé časti stĺpov pri ich stavbe pieskom, čím si zvyšovali úroveň pôdorysu). Pomocou nej mohli vyhotoviť železnú konštrukciu celej sochy. Po dokončení stavby bola zemina opäť odstránená.
Niektoré zdroje uvádzajú, že socha mala rozkročené nohy, z ktorých každá stála na jednom mramorovom podstavci, a lode plávajúce do prístavu, plávali popod ňu. To je však málo pravdepodobné, lebo na to socha nemala potrebnú výšku. Pravdepodobnejšia je preto verzia, že socha mala nohy pri sebe a stála pri vstupe do prístavu alebo na kraji mesta a bola obrátená tvárou k prístavu, smerom k moru. Niektoré zdroje uvádzajú, že slúžila ako maják. Rodoský kolos bol dostavaný po dvanástich rokoch, teda v roku 292 pred Kr. a bol vysoký asi 37 metrov. Podľa toho postavili približne za jeden rok asi tri metre sochy. Rímsky spisovateľ Plínius Starší poznamenal, že len málo ľudí dokázalo obopnúť padnutý palec a že každý z jeho prstov bol väčší ako väčšina sôch v tom období. Tento opis len dokazuje, že Rodoský kolos bola skutočne impozantná stavba.
Dvetisíc rokov si udržiaval Rhodský kolos povesť najväčšej sochy sveta. Až roku 1886 ho prevýšila newyorská socha Slobody. A to o jedenásť metrov. Aj keď obidve tieto sochy sú z medi a železa, aj keď obidve mali byť symbolom a majákom, predsa je medzi nimi rozdiel. Rhodos si postavil svoju kolosálnu sochu sám, pretože bol nielen bohatou, ale aj všestranne vyspelou kultúrnou krajinou a vlasťou neprehľadného množstva vynikajúcich umelcov. Spojené štáty dostali svoju kolosálnu Liberty Statue ako dar od Francúzska.
