po stopách siedmich divov sveta
Egyptské pyramídy
Prvým divom sveta sú teda egyptské pyramídy. Prečo?
Pre svoju mohutnosť: „Hory kameňov postavené na horách kameňov,“ hovorí Filón...
Pre svoju veľkoleposť: „Najúžasnejšia architektonická myšlienka, ktorá nemôže byť prekonaná,“ hovorí Goethe....
Pre svoju nákladnosť: „Márnivá pýcha faraónov, ktorá stála nepredstaviteľné peniaze,“ hovorí Plinius...
Pre svoj vek: „Všetko na svete má strach z času, ale čas má strach z pyramíd,“ hovorí arabské príslovie...
I pre vlastnosti, ktoré nemajú: „Svojou polohou stravujú pyramídy svoj tieň, takže ho nevidieť,“ hovorí Hyginus a po ňom Cassiodorus...
Nebolo človeka, ktorý by sa nezastavil pred nimi v úžase. Helikoptéru, ktorá sa nad nimi zavesí, aby nám poskytla pohľad, ktorý si nemohli dopriať ich tvorcovia, považujeme za samozrejmosť. Pre skamenenú geometriu pri Níle však nenachádzame superlatív, ktorý by vystihol náš dojem a nebol tisíckrát opakovanou banálnosťou.
Je ich asi sedemdesiat, možno osemdesiat. Kedysi ich bolo viac; niektoré podľahli zubu času, iné sa prepadli do mora púštneho piesku. Ich presný počet ťažko určiť; ešte roku 1952 objavil egyptský archeológ Mohammed Zakaria Goném dosiaľ neznámu pyramídu pri Sakkáre, necelých dvadsať kilometrov od Káhiry. Vypínajú sa na skalnatej planine, ktorá oddeľuje údolie životodarného Nílu od mŕtvej púšte, a sú zoradené v dĺžke takmer sto kilometrov od Káhiry k Illáhúnu ako na cvičišti, na ktorom koná každodennú prehliadku egyptský boh slnka.
„Pyramída“ znamená v priestorovej geometrii jednoduchý ihlan. Tento názov sa niekedy odvodzuje z gréckeho slova pyr, ktoré znamená oheň (lebo oheň plápolá tak, že utvára končitý ihlan), inokedy zo slova pyra, čo znamená „pohrebná hranica“, v prenesenom zmysle „hrob“ – ale aj „pšeničný koláč“, ktorý mal tvar ihlanu.
Pre svoju mohutnosť: „Hory kameňov postavené na horách kameňov,“ hovorí Filón...
Pre svoju veľkoleposť: „Najúžasnejšia architektonická myšlienka, ktorá nemôže byť prekonaná,“ hovorí Goethe....
Pre svoju nákladnosť: „Márnivá pýcha faraónov, ktorá stála nepredstaviteľné peniaze,“ hovorí Plinius...
Pre svoj vek: „Všetko na svete má strach z času, ale čas má strach z pyramíd,“ hovorí arabské príslovie...
I pre vlastnosti, ktoré nemajú: „Svojou polohou stravujú pyramídy svoj tieň, takže ho nevidieť,“ hovorí Hyginus a po ňom Cassiodorus...
Nebolo človeka, ktorý by sa nezastavil pred nimi v úžase. Helikoptéru, ktorá sa nad nimi zavesí, aby nám poskytla pohľad, ktorý si nemohli dopriať ich tvorcovia, považujeme za samozrejmosť. Pre skamenenú geometriu pri Níle však nenachádzame superlatív, ktorý by vystihol náš dojem a nebol tisíckrát opakovanou banálnosťou.
Je ich asi sedemdesiat, možno osemdesiat. Kedysi ich bolo viac; niektoré podľahli zubu času, iné sa prepadli do mora púštneho piesku. Ich presný počet ťažko určiť; ešte roku 1952 objavil egyptský archeológ Mohammed Zakaria Goném dosiaľ neznámu pyramídu pri Sakkáre, necelých dvadsať kilometrov od Káhiry. Vypínajú sa na skalnatej planine, ktorá oddeľuje údolie životodarného Nílu od mŕtvej púšte, a sú zoradené v dĺžke takmer sto kilometrov od Káhiry k Illáhúnu ako na cvičišti, na ktorom koná každodennú prehliadku egyptský boh slnka.
„Pyramída“ znamená v priestorovej geometrii jednoduchý ihlan. Tento názov sa niekedy odvodzuje z gréckeho slova pyr, ktoré znamená oheň (lebo oheň plápolá tak, že utvára končitý ihlan), inokedy zo slova pyra, čo znamená „pohrebná hranica“, v prenesenom zmysle „hrob“ – ale aj „pšeničný koláč“, ktorý mal tvar ihlanu.
