po stopách siedmich divov sveta
Mauzóleum v Halikarnasse
Mesto, ktoré starí Gréci volali Halikarnassos, je ďalším cieľom našej cesty. Stál v ňom náhrobok, ktorý bol jedným zo siedmich divov sveta. Mauzóleum, ktoré dalo meno všetkým mauzóleám.
Mauzóleum budilo úžas predovšetkým svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu, a jedinečne tak vyjadrovalo zvláštne postavenie Halikarnassu a egyptského sveta. Súčasníci obdivovali jeho rozmery, nákladnosť a zo všetkého najviac „nedostižnú dokonalosť umeleckej výzdoby“.
Základom celej stavby bol „obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru“ . (V skutočnosti bol mramorom iba obložený; jeho jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál.) Tento podstavec mal obdĺžnikový pôdorys a podľa Plinia meral „na južnej a severnej strane 63 stôp, čo boli čelné a užšie strany, a celkový obvod mal 411 stôp; dosahoval výšku 25 lakťov.“ Keď prevedieme tieto údaje na naše miery, dostaneme kváder v rozmeroch 18,9x42,3x11,1 metra.
Podľa antických popisov, potvrdených nálezmi, boli námetmi sochárskej výzdoby severnej, južnej a západnej strany Mauzólea hrdinské činy Théseove, závody Pelopove a boje Kentaurov s Lapithmi.
V dvanástom storočí nášho letopoštu ešte stálo. V trinástom ho poškodilo zemetrasenie. V pätnástom bolo zničené. Padlo za obeť Rhodským rytierom, ktorí ho použili ako stavebný materiál na hradby pevnosti svätého Petra. V devätnástom storočí boli objavené jeho pozostatky.
Mauzóleum budilo úžas predovšetkým svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu, a jedinečne tak vyjadrovalo zvláštne postavenie Halikarnassu a egyptského sveta. Súčasníci obdivovali jeho rozmery, nákladnosť a zo všetkého najviac „nedostižnú dokonalosť umeleckej výzdoby“.
Základom celej stavby bol „obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru“ . (V skutočnosti bol mramorom iba obložený; jeho jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál.) Tento podstavec mal obdĺžnikový pôdorys a podľa Plinia meral „na južnej a severnej strane 63 stôp, čo boli čelné a užšie strany, a celkový obvod mal 411 stôp; dosahoval výšku 25 lakťov.“ Keď prevedieme tieto údaje na naše miery, dostaneme kváder v rozmeroch 18,9x42,3x11,1 metra.
Podľa antických popisov, potvrdených nálezmi, boli námetmi sochárskej výzdoby severnej, južnej a západnej strany Mauzólea hrdinské činy Théseove, závody Pelopove a boje Kentaurov s Lapithmi.
V dvanástom storočí nášho letopoštu ešte stálo. V trinástom ho poškodilo zemetrasenie. V pätnástom bolo zničené. Padlo za obeť Rhodským rytierom, ktorí ho použili ako stavebný materiál na hradby pevnosti svätého Petra. V devätnástom storočí boli objavené jeho pozostatky.
